Slovo dôchodkyne vyvoláva množstvo predstáv – a nie všetky sú príjemné. Rýchlo plynúci čas, vysadávanie v čakárni u lekára, v tom lepšom prípade často až únavné opatrovanie vnúčat a nahrádzanie funkcie rodičov. Marcela Mlynářová živo a pútavo približuje inú, svoju verziu ženy po šesťdesiatke, ktorá je babičke na plný úväzok značne vzdialená. Zbavená pút stereotypného zamestnania, nikdy sa nekončiaceho zabezpečovania chodu domácnosti, nevďačnej výchovy detí a manžela, ktorý si pod zvyškom tlaku puberty našiel (podľa autorky vďakabohu) mladšiu ženu, má čas na seba i na svoje záľuby, je vyzbrojená šarmom aj eleganciou, ale predovšetkým vďaka životným skúsenostiam schopnosťou vnímať svet okolo seba s humorným nadhľadom. Autorkine úsmevné príhody, podané s ľahko provokujúcim sarkazmom vierohodne potvrdzujú, že podstatný nie je vek, ale prístup k životu.